Je neuveriteľné, čo všetko dokážeme prijať za pravdu, keď to počujeme dostatočne veľakrát.

Zažila si už niečo podobné? Pozbieraš odvahu a radikálne si zmeníš účes. Vyzeráš skvele. Na druhý deň ráno sa vyberieš do práce nahodená vo svojom obľúbenom kostýme a máš pocit, akoby ti patril svet. Vravíš si: „Som taká rada, že som sa dala ostrihať. Veľmi sa mi to páči!“ Nastúpiš v práci do výťahu a niekto sa k tebe zamračene obráti so slovami: „Ach, ty si sa dala ostrihať? Čo ťa k tomu viedlo?!“ Rýchlo sa prehrabneš vo vlasoch a premýšľaš, či nemáš v kabelke čiapku. Cítiš sa hrozne. Prečo si sa len dala ostrihať?

Mnohé ženy majú problém s nízkym sebavedomím. Niet sa čo čudovať, keď žijeme v dobe vychudnutých modeliek a akčných supermám. Zaujímavé však je, ako rýchlo vieme prijať úsudok iného človeka a ako málo veríme sebe samým. U mňa sa to začalo počas strednej školy, kde mi skupinka štyroch či piatich deciek dennodenne nadávala do hlupaní a škrát. Uverila som im.

Nepomohlo ani to, že som mala rodinu, kde sa rodičia ešte stále ľúbili a pravidelne ma zahŕňali láskou a povzbudením. Nepomohlo, že som mala výborné známky a najlepšiu kamošku, ktorá to so mnou ťahala už od tretej triedy. Niekto mi povedal, že nemám hodnotu, a ja som tomu uverila celým srdcom. Moje sebavedomie sa ocitlo na historickom minime a takmer ma to zabilo.

Čo je sebavedomie?

Definovať ho je ťažké. Nejde len o dobrý pocit zo seba, hrdosť na vlastné úspechy alebo spokojnosť s tým, čo vidíme v zrkadle. Sebavedomie súvisí s tým, ako vnímame vlastnú hodnotu. Dr. John Nemiah vo svojej knihe Foundations of Psychopathology (Základy psychopatológie) definuje sebavedomie ako „schopnosť pozerať sa na seba ako na človeka, ktorý má hodnotu a je hoden úcty“.

My však máme tendenciu pozerať sa na túto rovnicu odzadu. Myslíme si, že našu sebaúctu určuje náš výzor, no pritom práve naša sebaúcta (naša schopnosť vnímať svoju hodnotu) určuje to, ako zareagujeme na tvár v zrkadle.

Dôsledky nízkeho sebavedomia

Klesajúce sebavedomie a vytrácajúca sa sebaúcta u mňa viedli k tomu, že som prestala rozprávať v triede, v partii či na chodbách školy. Desila som sa obedovej prestávky, jedálni som sa vyhýbala oblúkom a pri pomyslení na to, že mám niečo prezentovať pred triedou, mi bolo na vracanie. Stiahla som sa do seba a úplne som sa prestala usmievať.

Keďže som mala pocit, že problémom som ja, začala som vážne uvažovať nad samovraždou.

Presvedčená o tom, že nestojím za nič, som sa stresovala pre každý test a referát, hoci som stále dostávala výborné známky. Mojím cieľom bolo byť neviditeľná. Vravela som si, že keď zabudnú, že vôbec existujem, nebudú mi ubližovať. Takto to pokračovalo nejaký čas. Potrebovala som sa z toho dostať, no nevedela som si predstaviť, čo by mi mohlo pomôcť. Keďže som mala pocit, že problémom som ja, začala som vážne uvažovať nad samovraždou. Nebolo to len prázdne fantazírovanie, riešila som to do desivo praktických detailov. To, čo som prežívala, zažívajú mnohí.

Nízke sebavedomie a depresia

Nízke sebavedomie nemusí nevyhnutne viesť k depresii, ale z výskumov vyplýva, že tieto dve veci často idú ruka v ruke. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je nízka sebahodnota jedným zo znakov depresie. Nízke sebavedomie spôsobuje, že ty sama si svojím najväčším nepriateľom. Myšlienky typu „kiež by som bola krajšia“, „kiež by som bola lepšia v športe“, „kiež by som bola vtipnejšia alebo obľúbenejšia“ prehlušia všetko ostatné. Aj keď nás niekto pochváli, hlasy v našej hlave to znevážia. Ako vraví Julia Roberts vo filme Pretty Woman, „Ľahšie je uveriť tomu zlému.“

Príznaky depresie často zvnútorňujeme, a preto môže byť problém depresie zľahčovaný ako niečo bezvýznamné, ako hormonálna záležitosť alebo súčasť dospievania. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie dostáva po celom svete primeranú starostlivosť len 25 percent ľudí trpiacich depresiou. Je veľmi dôležité všímať si nízke sebavedomie najmä u tínedžerov, u ktorých je samovražda jednou z troch najčastejších príčin smrti. U dospelých sa môže nízke sebavedomie podpísať aj na výkonnosti a napredovaní v práci, môže z nás robiť neochotných partnerov alebo neefektívnych rodičov. Nízke sebavedomie ovplyvní každú oblasť života a dokáže človeka prevalcovať.

Uzdravovanie

Keďže sa moja situácia nezlepšovala, v polovici predposledného ročníka som prešla na inú strednú školu. Urážky prestali, ale aj naďalej som musela čeliť sebe samej. To únik nevyriešil. Ak má človek znova získať pocit sebahodnoty, nestačí zmeniť prostredie, treba zmeniť uhol pohľadu.

Svet je desivé miesto, keď sa človek prestane mať rád. Možno ti pomôžu prednášky, články alebo knihy na túto tému alebo návšteva psychológa. Ja som vďaka týmto veciam konečne získala pocit zdravej sebahodnoty a moje uzdravovanie sa mohlo začať. Konečne som mala nádej. Chvíľu síce trvalo, kým sa podarilo ponaprávať škody napáchané za všetky tie roky, ale stálo to za to.

Hm, vlastne sa idem objednať ku kaderníčke!




Autor článku: Claire Colvin

Zdroj fotografie: Camille Brodard