Hovoríš si niekedy: „Ja by som to nikdy nedokázal“? Ja si to hovorím každý deň. Tento vnútorný hlas môže mať mnoho podôb: „Také niečo by som si ja nikdy nemohla obliecť“ alebo „Netuším, ako sa niečo také robí“ alebo „Nemyslím si, že by som to zvládol“. Ľudia o sebe pochybujú bežne. Hoci ma teší, že mnohí zažívajú podobné zápasy ako ja, nechcem, aby môj život určovali slová nie, nemôžem, nedokážem, nezvládnem. Chcem mať viac odvahy, ale kde začať?

Minule sa mi naskytla príležitosť vyskúšať to. Oslovil ma vedúci združenia absolventov, či nemôžem viesť na našej alma mater stretnutie s prvákmi a odpovedať na ich otázky. Moja automatická reakcia bola: „Viete, ako neznášam stáť pred toľkými ľuďmi?“ Jeho úprimné sklamanie ma prekvapilo.

„Naozaj?“ spýtal sa. „Veď vy sa viete tak kultivovane vyjadrovať, máte dobrý rozhľad a domýšľate veci do dôsledkov. Podľa mňa by ste im mali čo povedať.“

Povedz „áno“

Emócie, ktoré mi vírili v hlave, mi nedovolili vnímať jeho slová ako kompliment a jednoducho sa za ne poďakovať. Opantal ma strach a podsúval mi milión dôvodov, prečo jeho ponuku nemôžem prijať. Boli sme v procese sťahovania. Prerábali sme kuchyňu a okrem toho sme už určite mali naplánované aj iné veci. Moje ústa sa nezastavili a chrlili jednu výhovorku za druhou, bolo však zaujímavé, že z nich nevyliezlo slovo „nie“. Celá moja myseľ sa točila okolo tohto jedného slovíčka, ale moje pery ho nie a nie vysloviť.

Akýsi tichý hlások v mojom vnútri mi šepkal, že potrebujem viac odvahy.

Poprosil ma, nech to zvážim, na čo zo mňa vyšlo nesmelé „Dobre“. Moje „zvažovanie“ spočívalo v ďalšom hľadaní dôvodov, ako sa z toho slušne vyvliecť, prekvapilo ma však, že to nebolo také jednoduché. Akýsi tichý hlások v mojom vnútri mi šepkal, že potrebujem viac odvahy. A moja analytická myseľ sa hneď dala do pohybu.

Je pravda, že verejné prejavy nie sú mojou šálkou kávy, ale čo by sa stalo, keby som do toho išla? Nemala to byť prednáška, ale neformálne stretnutie zamerané na otázky a odpovede. Išlo by o malú skupinu 20 – 30 študentov, nie celý prvý ročník. Na ich otázky by som ako absolventka mala poznať odpoveď. Prichádzali na školu, ktorú som milovala. Tak prečo sa s nimi nepodeliť o skúsenosti? Rozhodla som sa povedať „áno“.

Nadišiel deň D a ja som mala trému, ale nie až takú, akú som čakala. Študenti prišli, ja som im čo-to porozprávala a oni počúvali. Keď som zodpovedala na otázky, ktoré som dostala vopred, debatovali sme ešte ďalších 40 minút. Najprekvapivejšie na tom všetkom bolo, ako som si to užívala. Vykročila som do neznáma a vypálilo to dobre.

Rozhodni sa inak

Americký podnikateľ a spisovateľ Seth Godin vo svojej knihe radí položiť si otázku: „Ide o reflex podmienený mojím dlhodobým fungovaním, alebo je to naozaj dobré rozhodnutie?“

Je to veľmi dobrá otázka. Moje počiatočné odmietnutie bolo rozhodne automatickým reflexom, výsledkom môjho dlhodobého fungovania. Bola to reakcia typu „Ja také veci nerobím“. V skutočnosti však také veci robiť môžem a navyše sa mi to aj páčilo. Každý z nás má moc zmeniť svoje fungovanie. Každý z nás má svoje limity, ale nie je ich ani zďaleka toľko, ako si myslíme. Medzi zmenou a rastom je len tenká deliaca čiara a rast bez zmeny je v skutočnosti nemožný. Rast je znakom života. Zmena, hoci sa jej prirodzene bránim, je nielen dobrá, ale životne dôležitá. Ak chcem rásť, musím sa meniť, a platí to aj o tebe.

Prijímaš v súčasnosti rozhodnutia, ktoré sú skôr reflexom než vedomou voľbou? Máš výbornú príležitosť vyskúšať niečo nové. Nelimituj sa. Vykroč!

Chceš aj ty urobiť krok do neznáma, ale cítiš strach? Naši e-koučovia si ťa radi vypočujú a povzbudia ťa. Stačí kliknúť na tlačidlo nižšie.




Autor článku: Claire Colvin

Zdroj fotografie: Katerina Radvanska