Keď som bol na vysokej škole, začal som to preháňať s alkoholom. Jasné, mnohí vysokoškoláci pijú, ale ja som nepil len preto, aby som si užil. Pil som, aby som prežil. Trpel som sociálnou fóbiou, ktorá mi takmer znemožňovala vyjsť z internátnej izby. Nemal som dosť sebavedomia na to, aby som si našiel nových kamarátov alebo sa rozprával s dievčatami. A hoci som vedel, že rodina a priatelia ma majú radi, cítil som sa úplne sám. Nenávidel som sa. Alkohol bol čarovný nápoj, ktorý zo mňa aspoň na pár hodín spravil sebavedomého a spoločenského frajera. Otupoval moju bolesť. Alkohol sa mi na dva roky stal niečím, čo som nečakal: stal sa mojím liekom.

Keď som odišiel z internátu a rozhodol sa dokončiť štúdium diaľkovo, jediné, čo sa na mojom pití zmenilo, bola frekvencia. Keďže som býval u rodičov, nemohol som si domov nosiť veľa alkoholu, a tak som využíval každú možnosť vypiť si mimo domu. Bolo mi jedno, ako ďaleko som od domu, pil som, koľko sa do mňa zmestilo, a potom som sa všemožne snažil nezabiť za volantom ani seba, ani iných. Honba za pocitmi, ktoré vo mne vyvolával alkohol, sa stala ústredným bodom môjho života. Bol som natoľko sebecký, že mi bolo jedno, že šoférujem úplne na mol. Nezáležalo mi na životoch, ktoré som tým ohrozoval, a to som niekedy viezol aj kamarátov.

Nakoniec sa mi podarilo prekonať hanblivosť voči opačnému pohlaviu a začal som chodiť so ženou svojich snov. Bola slobodnou matkou dvoch dievčatiek, a tak som sa odrazu ocitol nielen vo vzťahu, ale aj v pozícii otca. Keď boli dievčatá s nami, nepil som, ale keď sme boli sami, bol to iný príbeh.

Zasnúbili sme sa. A hoci som sa zaľúbil a vedel som, že aj moja snúbenica ma miluje, nestačilo to. Nemal som rád sám seba a nedokázal som prijať ani uveriť tomu, že si zaslúžim lásku. A tak som pil ďalej, akoby na mojom živote nezáležalo – keďže mi na ňom skutočne nezáležalo. Nikto nevedel, že každý utorok večer sa spíjam do nemoty. Nikto nevedel o mojich opileckých výčinoch. Nikto nevedel, ako veľmi sa nenávidím.

Až kým nebolo takmer neskoro.

Štyri mesiace pred našou plánovanou svadbou som asi o druhej ráno odchádzal zo snúbenicinho bytu. Mala oslavu narodenín a ja som bol na mol. Asi po kilometri som sa snažil vymeniť cédečko, no v sekunde, keď som pozrel späť na cestu, som narazil do lampy. Lampa mi spadla na auto a doteraz nechápem, že ma nerozmliaždila. O týždeň nato sme odvolali svadbu. Po nehode som si uvedomil, že z toho, že som takmer prišiel o život, nemôžem viniť alkohol, ale seba. Na vine som bol ja. To ja som ignoroval svoju sociálnu fóbiu a nevyhľadal som pomoc. To ja som skrýval svoje pitie pred všetkými. To ja som sa nemal rád a takmer ma to pripravilo o život. Áno, mal som problém s alkoholom, ale bol to len vedľajší produkt hlavného problému, ktorým som bol ja sám.

Áno, mal som problém s alkoholom, ale bol to len vedľajší produkt hlavného problému, ktorým som bol ja sám.

Závislosť vždy ukazuje prstom na závislého. Človek sa stáva závislým od niečoho buď preto, aby mu daná vec pomohla riešiť jeho problémy, alebo aby pred nimi unikol. K závislosti dochádza vtedy, keď človek pred svojím strachom uteká namiesto toho, aby mu čelil. Tým, že som si priznal svoje problémy v živote, sa mi podarilo začať riešiť aj svoj problém s alkoholom.

Štyri mesiace som chodil na stretnutia Anonymných alkoholikov. Nie z donútenia, ale preto, že som vedel, že potrebujem čeliť krutej realite toho, k čomu vedie závislosť od alkoholu. Potreboval som počuť, že sa mám pokoriť a vypočuť si múdre slová tých, ktorí si prešli niečím oveľa horším než ja. Svojim problémom som čelil tak, že som o nich povedal priateľom a rodine. Nechal som ich nahliadnuť do toho, čo sa mi odohráva v hlave a s čím zápasím. Keď sa ma niekto spýtal, ako sa mám, začal som odpovedať úprimne. Vyhľadal som odbornú pomoc v súvislosti so svojou sociálnou úzkostnou poruchou a prestal som sa liečiť alkoholom. Postavil som sa svojim problémom zoči-voči: začal som rozmýšľať, rozprávať a správať sa k sebe ako k človeku, na ktorom záleží. Naučil som sa prijať a mať rád človeka, ktorým som.

Zotavovanie sa zo závislosti sa nedeje v izolácii, ale v spoločenstve. Ak aj ty žiješ v závislosti, mám pre teba dobrú správu: nemusí to tak zostať. Nech ťa k závislosti viedlo čokoľvek, nemusíš tomu čeliť sám. Jeden z našich e-koučov ťa na tejto ceste bude veľmi rád sprevádzať. Nechaj nám na seba kontakt a za krátky čas sa s tebou spojíme.