Nevieš nájsť žiadny článok ohľadom svojho problému? Napíš nám. Zostane to medzi nami.
Niekedy len cítim, že som uviazla v temnote a nezostáva mi iné len spať alebo plakať, až kým mi nezačne búšiť v hlave. V také dni je pre mňa víťazstvom už len to, že vyleziem z postele.
Potrebovala som, aby ma počúval a dal mi najavo, že mu záleží na tom, ako sa cítim. Aby sa mi pozrel do očí a stál pri mne, aby som vedela, že sa oňho môžem oprieť. On však nevedel ako.
Dlhé mesiace som sa nepokojne prehadzoval na posteli, zaplavený úzkosťou kvôli našej finančnej situácii.
Cítim sa osamelý: ľudia okolo mňa nedokážu zaplniť prázdnotu v mojom vnútri. Odsťahoval som sa za prácou a často prejde niekoľko dní bez toho, aby som s niekým prehovoril.
Ukázalo sa, že intimita sľubovaná pornografiou je len ilúzia. Chcel som rýchlu úľavu bez následkov – pôžitok bez následného pocitu prázdnoty a hanby.
Cítil som sa osamelo a absolútne nepochopený. Zdalo sa mi, že jediný spôsob, ako umlčať bolesť, je zabiť sa.
V práci som bola terčom neustáleho ponižovania a výsmechu, a to nielen zo strany vedenia, ale aj od niektorých kolegov.
Vo svojich predstavách som už bola pripútaná na lôžko, vo väzení, vyhodená z práce, rozvedená, a dokonca aj pochovaná. Moja myseľ je niekedy desivé miesto.
Dnes už viem, že starostlivosť o seba – o moje telo, dušu a ducha – musí byť mojou prioritou. Vydala som sa na cestu hľadania rovnováhy v živote.
Prvýkrát v živote som sa cítila skutočne pekná. Môj svet zalialo slnko. Keď som bola s ním, cítila som sa úžasne. Potom sa však veci začali meniť.
Alkohol sa do mojich rúk nevnucoval. Nikdy netiekol dolu mojím krkom nasilu. Nežiadal ma, aby som sa k nemu znova a znova vracal. Všetky tieto rozhodnutia som robil ja sám.
