Pornografia ma držala vo svojej moci 10 rokov. Cítil som sa voči nej bezmocný a nedokázal som sa striasť pocitu hanby.

„Nemal by som sa na to pozerať. Nie je to správne.“

Keď som mal 13 rokov, vypomáhal som na jednej farme. Bol tam chalan, ktorý básnil o fotkách, čo videl na internete. Bol som zvedavý, a tak som sa v ten večer pomocou predpotopného spojenia cez telefónnu linku pripojil na internet a zadal do vyhľadávača „sex“. Našiel som tam obrázky, ktoré odhaľovali oveľa viac než mamine katalógy, v ktorých som si občas prelistoval strany so spodnou bielizňou. Aj tie katalógy vo mne niečo prebúdzali, ale tieto fotky mi priniesli okamžitú extázu: rozbúchalo sa mi srdce a bol som vzrušený ako nikdy predtým. Celý čas mi však do hlavy zabáral tesáky hmatateľný pocit viny ako akýsi pavúk.

Postupom času som bol však voči hryzeniu tohto pavúka čoraz imúnnejší.

Upadol som do silnej závislosti, ospravedlňoval si pred sebou svoje správanie, stal som sa expertom na klamanie seba samého. Bol som totálne zotročený: žil som bez radosti, obklopený hmlou hanby, dobrý pocit som mal len vtedy, keď sa mi podarilo pár dní odolať. Bol som chorý z toho, že robím, čo v skutočnosti nechcem, unavený z toho, kým sa stávam. „Bude takto vyzerať celý môj život?“

Ukázalo sa, že intimita sľubovaná pornografiou je len ilúzia. Pixely na obrazovke mi nemohli poskytnúť prijatie a dôveru, po akej som túžil. Chcel som rýchlu úľavu bez následkov – pôžitok bez následného pocitu prázdnoty a hanby.

Chcel som rýchlu úľavu bez následkov – pôžitok bez následného pocitu prázdnoty a hanby.

V jedno leto som bol na dovolenke s kamarátmi. V piatok sa k nám pripojil jeden chalan a v nedeľu ho zrazilo auto. Pomáhal som identifikovať jeho mŕtve telo a hlboko ma to zasiahlo. S novým odhodlaním som sa postavil zoči-voči svojej závislosti: „Touto
závislosťou len márnim život. Musím sa jej zbaviť, nech to stojí, čo to stojí.“

Začal som robiť veľké kroky k slobode. Nestačilo len túžiť po tom, aby moja závislosť odišla. Zbožné prianie nič nezmenilo. Musel som začať konať. A tak som sa rozhodol priznať si problém a pochovať svoju pýchu. Znamenalo to, že to už nebudem tajiť. Potreboval som pomoc.

Cítil som sa extrémne zraniteľný, no zdôveril som sa so svojimi zápasmi svojmu kamarátovi. Dovolil som mu klásť mi ťažké otázky, kedykoľvek uzná za vhodné, čo počas nasledujúcich týždňov a mesiacov aj robil. Mal som niekoho, komu som sa zodpovedal. Zlomovým bodom pre mňa bolo, že som sa naučil priznať túto škaredú pravdu pred sebou aj pred inými.

Možno tomuto problému čelíš sám a nevieš sa pohnúť z miesta. Porozprávať sa s človekom, ktorý tvojmu boju rozumie, je veľká pomoc. Preto ti ponúkame možnosť spojiť sa s niekým z nášho tímu. Stačí vyplniť priložený formulár.