Začal som fajčiť marihuanu, keď som mal 8 rokov. Zo zdravotných dôvodov ju fajčil môj dedo, videl som ho takmer každý deň. Ak si svoje zásoby zabudol odložiť, jednu som mu vždy potiahol a tajne som ju vyfajčil.

Keď som bol v puberte, odsťahovali sme sa. V tomto veku sťahovanie na nové miesto nie je ľahké. Po roku som mal len dvoch kamarátov. A tak som fajčil trávu čoraz častejšie. Pomáhala mi prežiť. Raz ma moji kamoši vystopovali v lese a prichytili ma. Na rok a pol sa so mnou úplne prestali baviť. Takže som prišiel aj o tie dve priateľstvá. Nemal som nikoho.

Dostal som sa do depresie. Nie je to nič výnimočné, ak sa človek nemá s kým porozprávať.

V tom čase som bol už silne závislý, no nemal som žiadne prachy. Aby som si zaobstaral ďalšiu dávku, stal som sa dílerom. Kontakty s podsvetím boli dosť nebezpečné, ale postupne som sa vypracoval a zarábal som veľa peňazí. A moji rodičia o tom nemali ani potuchy. Po celý ten čas som bol v depke. Zdalo sa i, že mi nikto nerozumie. Vďaka tráve som unikal svojim temným myšlienkam a aspoň na chvíľu som sa cítil šťastný.

Nikdy nezabudnem na noc, keď som získal dosť veľa trávy naraz. Na stole sa mi nakopili jointy za takmer 200 eur. Rozhodol som sa, že sa v tú noc buď zabijem, alebo ich vyfajčím všetky naraz. Vytiahol som si nôž – plánoval som si prerezať žily. Mal som však príliš hlasno pustenú hudbu a do izby vošla moja mama. Keď jej došlo, čo sa pred ňou deje, totálne spanikárila. Myslela si, že tá tráva patrila dedovi. Utekala po otca a ten chytil paniku tiež.

Rozhodol som sa, že sa v tú noc buď zabijem, alebo ich vyfajčím všetky naraz.

V tom čase sme mali s otcom dosť napätý vzťah, takže jeho krik situáciu ešte viac vyhrotil. Vyhrážal sa, že zavolá dedovi, čo by ho mohlo dostať do problémov. Ešte stále som mal v ruke nôž, tak som ho obrátil k otcovi. Ani neviem, ako sa mame podarilo dostať mi ho z ruky, no zrazu som v nej nič nemal. Tá noc bola pre mňa bodom zlomu. Úprimne ma vydesila.

Krátko potom som vyhľadal pomoc na riešenie svojej depresie. Začal som brať antidepresíva a pravidelne som chodil k psychológovi. Od tej hrozivej januárovej noci som ani raz nefajčil, čo bol samozrejme veľký úspech. Aj keď ešte stále občas zápasím s hnevom, snažím zo seba dostať svoje emócie cez Tae-kwon-do. A našiel som si oveľa viac kamarátov.

Možno máš podobné pocity samoty alebo nepochopenia. Možno si aj ty premýšľal nad tým, že si vezmeš život. Naozaj pomáha, keď sa s niekým porozprávaš o tom, čo prežívaš. Ak nám na seba necháš kontakt, jeden z našich e-koučov sa s tebou spojí, aby si vypočul tvoj príbeh a pomohol ti. Lebo v tom nie si sám.