So samotou mám bohaté skúsenosti. Odsťahoval som sa od rodiny a priateľov a žil som v troch rôznych mestách, vo všetkých dlhodobo. Po maturite som odišiel na vysokú školu a neskôr za prácou, mysliac si, že sa vydávam za dobrodružstvom. Zakrátko ma však premkla neopísateľná osamelosť.

Som veľmi samostatný, to však neznamená, že vo svojom živote nepotrebujem ľudí. Jedna vec, na ktorú si asi nikdy nezvyknem, je jedávať v reštauráciách sám. Je pre mňa mimoriadne náročné už len vojsť samému do reštaurácie. Zvyčajne sa tvárim, že mi je to jedno, a hľadím do mobilu, no nakoniec musím mobil predsa len odložiť a priznať si, že jem za stolom sám.

A nejde len o reštaurácie. Minule mi z letiska písala blízka priateľka, aké je to zvláštne, že sa cíti sama, hoci je obklopená davom ľudí. Asi som jej to vtedy nepovedal, ale mi hneď napadlo, že aj ja mám často podobný pocit. V esemeske stálo: „Všade naokolo sú ľudia, rozprávajú sa, zabávajú, ale ja tu sedím sama.“

Všade naokolo sú ľudia, rozprávajú sa, zabávajú, ale ja tu sedím sama.

Myslím si, že k mojej osamelosti sčasti prispieva aj môj vek. Hoci som ešte nedospel do bodu úplnej nezávislosti, mám dosť rokov na to, aby som robil veci sám či býval sám. Niekedy mám pocit, že som dospel prirýchlo a zasekol som sa v akomsi čudnom prechodnom štádiu.

Mám veľa kamarátov aj príbuzných – v tomto ohľade mám viac šťastia ako mnohí –, ale chýbajú mi hlboké a blízke vzťahy s ľuďmi, ktoré som mal kedysi. Na strednej som bol neustále obklopený „kamošmi“, no vždy vedľa mňa sedel aj niekto, s kým som sa mohol porozprávať do hĺbky. Keď som však dospel a pohol sa v živote ďalej, už som si nedokázal nájsť takéto spriaznené duše a kolegovia či známi nedokážu vyplniť tú prázdnotu, ktorú cítim.

Mal som v živote dieru, o ktorej som si myslel, že ju dokážu zaplniť len ľudia. Keď som však bol s ľuďmi, cítil som sa ešte osamelejší. Táto osamelosť vo mne vzbudzovala pocit nedôležitosti, nespokojnosti, bol som depresívny a niekedy som myslel aj na samovraždu. Nevidel som riešenie.

Až keď som si prešiel náročným a bolestivým obdobím, uvedomil som si, že túto prázdnotu v mojom živote nedokážu zaplniť iní ľudia. Neprestal som s tým vnútorne zápasiť, naopak, stále sa cítim sám a túžim po hlbokých vzťahoch. Zistil som však, že bez ohľadu na to, ako sa cítim, nie som sám. Minimálne nie v tom, ako sa cítim. Ak aj ty zápasíš s osamelosťou, nechaj nám na seba kontakt a čoskoro sa s tebou spojí niekto z nášho tímu. Môžeme tomuto problému čeliť spolu.