Na smrť partnera a ovdovenie sa nedá pripraviť vopred. Môžeš mať všetko nalinajkované: uzavretú životnú poistku, našetrené na pohreb, dohodnuté detaily ohľadom obradu, napísaný závet. Ale ani v prípade, že tvoj partner strávi dlhší čas v hospici, sa na to nedá úplne pripraviť. Skutočnosťou sa to stane až vtedy, keď poslednýkrát vydýchne. A dokonca aj potom chvíľu trvá, kým to človeku dôjde. Je to ako jazdiť autom cez hmlu hustú ako rozliate mlieko – vidíš pred sebou jedno veľké nič.
Realita doľahne na každého v inom bode. Je to ako úder päsťou priamo do tváre. U niekoho to môže byť vo chvíli, keď truhla zmizne v zemi. U mňa to bolo vtedy, keď som bola na dedičskom konaní a musela som manžela oficiálne vyhlásiť za mŕtveho. Nikto ma neinformoval, čo sa tam bude diať, nevaroval ma, že budem musieť vyplniť toľko formulárov, ako keď sa kupuje dom. Časť zo mňa mala chuť zakričať: „Je preč! Čo ešte chcete odo mňa počuť? Dajte mi pokoj!“
Našťastie som natrafila na milú notárku, ktorá mi poradila, aby som si zaobstarala aspoň 10 kópií úmrtného listu. Ešte aj dva roky po pohrebe odo mňa nejaký úrad požadoval dôkaz o smrti manžela, lebo sa k nim tá informácia ešte nedostala. Aj po siedmich rokoch k nám ešte sem-tam zablúdil list adresovaný manželovi, hoci som sa presťahovala.
Tu sú štyri ďalšie pravdy o vdovstve, ktoré mi nikto nepovedal. Chcem, aby si vedela, že je normálne, keď sa tak budeš cítiť.
1. Je normálne, že máš v hlave zmätok
Fenomén vdovského mozgu, podobne ako fenomén tehotenského mozgu, naozaj existuje a je desivý. Môže sa ti zdať, že strácaš kontakt s realitou.
Žiaľ so sebou prináša aj zábudlivosť a s ústupom žiaľu postupne ustúpi aj krátkodobá strata pamäti. U väčšiny vdov sa hmla začne rozplývať po roku až osemnástich mesiacoch. Niektoré spomienky sa už však nevrátia. Môj manžel zomrel v novembri a ja si absolútne nespomínam na nasledujúce rodinné Vianoce. Vraj sme ich oslávili u nás doma!
Zapisuj si veci. Keď si spomenieš na niečo, čo treba vybaviť – poslať list, vrátiť knihu alebo niečo nakúpiť –, hneď si to zapíš. Nespoliehaj sa na svoju pamäť. A keď ten lístok nenájdeš (alebo po 30 minútach hľadania nájdeš v mrazničke kľúče od auta), odpusti si.
Mnohí radia nepúšťať sa do roka do žiadnych veľkých rozhodnutí, a to najmä pre to, ako funguje mozog čerstvej vdovy. To však nie je vždy možné. Ja som musela čo najskôr predať dom. Nemohla som si dovoliť ďalej bývať v našom starom dome a to posledné, čo som potrebovala mať na krku, bola exekúcia. Nekonaj impulzívne – zváž svoje rozhodnutia, poraď sa s inými a podnikni kroky, ktoré považuješ za najlepšie pre seba.
Smútenie sa u každej vdovy riadi vlastným harmonogramom. Len ty vieš, kedy nastal čas darovať manželove veci charite alebo predať jeho náradie. Ak však tieto veci odkladáš celé mesiace, nájdi si psychológa alebo kouča, ktorému dôveruješ, a porozprávajte sa o tom.
Povedz priateľom a príbuzným, že zápasíš so zábudlivosťou. Vysvetli im, že je to normálna súčasť smútenia, a popros ich o trpezlivosť. Ak pracuješ, určite o tom daj vedieť svojmu nadriadenému. Povedz mu, že je to bežná, fyzická a dočasná vec. Verím, že tvoju úprimnosť ocení.
Precvičuj si mozog riešením hlavolamov alebo slovných hier, kreatívnymi ručnými prácami alebo každodenným riešením krížoviek. Ak si doteraz veľa nečítala, pusti sa do toho. Nepreseď bezmyšlienkovite pred televízorom celé hodiny a nenechaj sa vtiahnuť do počítačových hier, ktoré ponúkajú únik z reality. Oboje je pre tvoj mozog a duševné zdravie nebezpečné.
2. Je normálne hľadať úľavu od bolesti a smútku
Neznamená to, že si slabá. Len potrebuješ mať v talóne jednu či dve zbrane na boj s bolesťou.
Bolesť srdca často prechádza do bolesti svalov. Je pravdepodobné, že vzhľadom na všetko, čo sa v tvojom živote mení, napínaš každý sval svojho tela a ani si to neuvedomuješ. Dopraj si masáže alebo horúci kúpeľ, vyhrievaj sa na slnku, keď je vonku pekne. Úľavu môže priniesť aj vyhrievacia podložka nastavená na nízky stupeň – takmer pripomína objatie, po ktorom tak túžiš. Chronická bolesť môže na začiatku trúchlenia zosilnieť. Porozprávaj sa o svojich príznakoch, ich nástupe, intenzite a trvaní s lekárom.
Ak sa cítiš dlhodobo apatická alebo skleslá, neskrývaj to pred svojím lekárom. Trúchlenie ti môže rozhádzať hormóny a neurochemikálie v mozgu a na to, aby sa tvoje telo znovu dalo dohromady, môžu byť potrebné lieky alebo bylinné prípravky.
Môžu vyskočiť aj iné veci. Pamätám si, že som tri mesiace po pohrebe išla k zubárke a tá sa ma spýtala, kedy som začala škrípať zubami. Zjavne som to robila v spánku. Chytila ma za plece a spýtala sa: „Ste čerstvá vdova?“ Problém vyriešený. To sa môj mozog vyrovnával s prázdnym vankúšom vedľa mňa. Zobrala mi odtlačky na chránič zubov. Po roku som ho už nepotrebovala.
Na začiatku môže byť ťažké chodiť na miesta, ktoré ste mali obaja radi, ako napríklad do kostola, do reštaurácie, na oslavy či susedské večierky. Nepríjemný pocit, že tam ideš sama a nie vo dvojici, sa však dá minimalizovať. Popros inú vdovu, aby tam šla s tebou. Nebude jej to prekážať, ver mi. Ona najlepšie chápe, čím prechádzaš.
Choď medzi ľudí a daj sa na dobrovoľníctvo. Presmerovanie myšlienok na iné veci spraví s tvojou náladou a mysľou zázraky. Zamestnaj sa pozitívnymi a produktívnymi činnosťami. Daj si však pozor na to, aby si sa prílišnou zaneprázdnenosťou nesnažila utiecť pred svojím žiaľom.
Na dôležité dátumy si naplánuj nejakú aktivitu. Ja idem vždy na Valentína na spoločný obed so skupinkou iných vdov. Každá donesie jednu ružu a potom si ich rozdáme. Tiež máme v kalendári zapísané dátumy výročí a narodenín žien so skupinky, aby sme ich v tom čase mohli zavolať do kina alebo sa išli spolu najesť.
3. Je normálne, že sa z ničoho nič rozplačeš
Vôňa je silným spúšťačom spomienok, dobrých aj zlých. Mnohé vdovy sa zdráhajú oprať manželovu obliečku na vankúš, lebo chcú vdychovať jeho vôňu. Alebo nosia po dome jeho košeľu, aby cítili jeho blízkosť, ktorá im tak chýba.
Nájdeš zatúlaný gombík z jeho košele a zalejú ťa slzy. Pieseň, veta, vtip, ktorý kedysi povedal – je veľa maličkostí, ktoré môžu z ničoho nič vyskočiť ako dobre ukrytý nindža striehnuci v prítmí. Môžu ti vyraziť dych vo chvíli, keď si si myslela, že to už zvládaš. Som presvedčená, že mozog nám umožňuje nahromadený žiaľ postupne vypúšťať cez naše slzy, aby sme sa v hlbokých, chmúrnych vodách samoty a zúfalstva neutopili.
4. Je normálne, že o tom hovoríš
Pre mňa bolo najťažšie to, keď sa po pohrebe všetci ostatní vrátili k svojmu bežnému životu. Ja som sa nemohla vrátiť k životu, aký som žila predtým. Cítila som sa veľmi sama. Našťastie som mala priateľky-vdovy, ktoré vedeli, že sa to stane, a zaujímali sa o mňa.
Neutápaj sa v osamelosti. Vyhľadaj iné vdovy. Je ľahké nás nájsť. Akoby vdovy vysielali signály iným vdovám. Opri sa o ne. Dohodnite sa, že ti budú môcť kedykoľvek – vo dne v noci – zavolať a aj ty im. Vedomie, že nie si sama, kto si týmto prešiel, naozaj pomáha.
Stratiť partnera je ako prísť o polovicu seba. Kým sa to zahojí a ty znovu zistíš, kto si, chvíľu to potrvá. Pusti sa do toho, aj keď to bolí. Vyjdeš z toho silnejšia.
Vitaj v klube
Keď už budeš po tejto ceste kráčať nejaký čas a zistíš, aké prekážky a jamy na nej číhajú, začni pomáhať ženám, ktorým nedávno zomrel partner. Skús ich potešiť a povzbudiť. Zober ich niekam. Najedzte sa spolu. Choďte spolu nakupovať alebo do kina. Privítaj ich vo svojom „vdovskom klube“ priateliek.
Povedz im, aby sa nebáli o teba na nejaký čas oprieť. Aj ty si sa o niekoho opierala a teraz to jednoducho odovzdávaš ďalej. Aj na ne príde rad. My ženy tvoríme výnimočné sesterstvo a nikdy neprestaneme potrebovať jedna druhú.
Nemusíš sa so svojím žiaľom trápiť osamote. Ponúkame ti pomoc e-kouča , ktorý ťa povzbudí, podporí a vypočuje si ťa. Rozhovory sú dôverné, bezplatné a prebiehajú prostredníctvom emailov. Klikni na tlačidlo nižšie a čoskoro sa s tebou spojíme.
Autor článku: Julie Cosgrove
Zdroj fotografie: Ashton Bingham