Nevieš nájsť žiadny článok ohľadom svojho problému?
Napíš nám.
Zostane to medzi nami.
Niekedy len cítim, že som uviazla v temnote a nezostáva mi iné len spať alebo plakať, až kým mi nezačne búšiť v hlave. V také dni je pre mňa víťazstvom už len to, že vyleziem z postele.
Cítim sa osamelý: ľudia okolo mňa nedokážu zaplniť prázdnotu v mojom vnútri. Odsťahoval som sa za prácou a často prejde niekoľko dní bez toho, aby som s niekým prehovoril.
Cítil som sa osamelo a absolútne nepochopený. Zdalo sa mi, že jediný spôsob, ako umlčať bolesť, je zabiť sa.
V práci som bola terčom neustáleho ponižovania a výsmechu, a to nielen zo strany vedenia, ale aj od niektorých kolegov.
Vo svojich predstavách som už bola pripútaná na lôžko, vo väzení, vyhodená z práce, rozvedená, a dokonca aj pochovaná. Moja myseľ je niekedy desivé miesto.
Dnes už viem, že starostlivosť o seba – o moje telo, dušu a ducha – musí byť mojou prioritou. Vydala som sa na cestu hľadania rovnováhy v živote.